Mám ,,priateľa,, poznáme sa rok, prvých pár mesiacov krásne, ako vždy, jazdil za mnou, ja za ním nie, je ženatý. 27 rokov, z toho 10 rokov v nefunkčnom manželstve, každý má svoju časť bytu. Trúfam si tvrdiť, že naozaj, ale nikdy človek nevie … Po 5tich mesiacoch zamilovanosti, prišla do môjho života vážna rakovina. Mám za sebou hooodné ťažkú liečbu, som mesiac po ukončení. V tom období sme spolu začali bývať, vzniklo to tou situáciou (snáď), staral sa o mňa po operácii a prvých pár chemoterapií, (nie ale na nežné slová a bozky, taký nie je, je to tvrďák na povrch určite, ale to by toľko nevadilo, aj keď niekedy by som bola naozaj rada), než sa vyskytli problémy, tvrdá realita, skúška vzťahu a ružové okuliare začali padať.
Mám problémové dieťa vek 20 rokov, to naozaj je na medailu, kto by to dal a výsledok podľa priateľa, spätne už povedal, že prestal mať to nadšenie do toho, aby sa v dome dokončila renovácia, ja som to po ňom nijako nevyžadovala, chcel sám. Samozrejme tiež prestal mať záujem o mňa a jeho starostlivosť sa obmedzila na nevyhnutné otázky typu, ako mi je a ak niečo potrebujem. Znie to možno pekne, ale ten ton. Ale to podľa neho nebola pravda a neprizná to. Mizol z baráka, akonáhle mohol.
.jpg)
Ako mnohí ženy tušia, všimla som si a asi zle vyžadovala pozornosť najskôr upozornením, po tej výčitky asi tromi titulmi a vo finále zo zúfalstva o pozornosť, kedy som po žiadnej zmene urazila jeho ego, ktoré má veľmi vysoké, štýlom poslaním ho do zadnej časti tela s tým, kde má tašku. (Najivne v myšlienkach, že toto už musí zabrať) Bola som rada, že som a na nejaké ženské intrigy, som nemala myšlienky. Odišiel ihneď a po necelých 14tich dňoch našiel zámienku, aby si so mnou mohol písať (koktail všetkých emócií) neskôr aj stýkať, to bola aj moja aktivita, chcela som, bolo ma bez neho strašne. Myslím, že ale váhal a ja slová späť nevezmem , Ale on si pamätá a ukladá do poličiek. Nemá sa to a nerobí sa to, do vzťahu to nepatrí.